Etiketa (jap. rei) je spôsob správania sa. Keďže cvičíme japonské bojové umenie, etiketa aikido vychádza z japonských tradícií.

 

Pokiaľ má byť zabezpečený spoločenský poriadok, každý potrebuje vedieť ako sa má správať. Inak by došlo k rozpadu spoločnosti, vnútorným konfliktom, a narušeniu zaužívaných pravidiel.

 

Aikido má taktiež svoju etiketu. Je výrazom úcty voči ostatným, rešpektu, zdvorilosti a výchovy. Cvičenci japonských bojových umení prebrali japonský pozdrav – úklon. V japonskej spoločnosti to je normálne. Rovnako aj v bojových umeniach.

 

Je to rovnaké, ako keby sa Vám neodzdravil sused alebo Váš známy. To je výrazom neslušnosti, dešpektu alebo nevšímavosti. Rozhodne to ale súvisí s jeho výchovou a správaním – etiketou.

 

Preto sa v aikido ukloníme na výraz úcty a pozdravu. Úklon môže byť rôzny. Nikdy by však nemal byť neúprimný, príliš rýchly, alebo len taký.

 

Pozdrav partnerovi

V aikido sa partnerovi mierne ukloníme, tak aby sme nekrčili chrbát alebo krk. Naznačujeme mu tým, že buď chceme s ním cvičiť (v priebehu tréningu), alebo je to výrazom vďaky za to, že sme spolu mohli cvičiť (po ukončení techniky).

 

Taktiež ho tým pozdravíme, ďakujeme mu a vyjadrujeme úctu.

 

 

Pozdrav vyššie postavenej osobe

Keď zdravíme vyššie postavenú osobu (inštruktora, voči ktorému by sme mali mať úctu), senseia, alebo osobu „hierarchicky vyššie postavenú“, ktorej preukazujeme výnimočnú úctu, ukloníme sa o niečo hlbšie ako rovnocennému partnerovi.

 

Spravidla zostávame v tomto úklone dovtedy, kým sa nám dotyčná osoba neukloní. Taktiež vstávame až po tom, ako to spraví partner.

 

Účelom sú dôvody, ktoré sú už popísané vyššie.

 

 

Pozdrav dojo, resp. kamize

Dojo je telocvičňa – je to miesto, kde môžeme cvičiť. To, že na tomto mieste môžeme cvičiť väčšinou nie je samozrejmosť. Taktiež je to miesto, kde sú nám odovzdávané techniky a informácie, ktoré nás posúvajú ďalej v našom umení.

 

Preto pri vstupe, príchode alebo odchode z dojo sa pozdravíme miernym úklonom smerom ku kamize – miestu, kde je v aikido uložený obraz o´senseia.

 

Taktiež sa ukloníme pri začiatku a konci tréningu kamize – je to výraz úcty o´senseiovi za jeho výnimočný prínos do aikido, a výraz vďaky. Nie je to klaňanie sa obrázku, je to vyjadrenie úcty a výchovy.

 

 

Pozdrav zbrani

V aikido sa používajú tri zbrane – boken, jo a tanto.

 

Boken, čiže drevený meč, vychádza z pôvodného japonského meča – katany. Keď začíname alebo končíme prácu s bokenom, ukloníme sa smerom ku kamize. Boken pri tom držíme obomi rukami pred sebou, tsuba je napravo, ostrie smerom von. Nasleduje krátky a mierny úklon.

 

Jo, čiže drevená tyč, palica, vychádza z pôvodnej japonskej kopije – yari. Ukloníme sa obdobne ako bokenu. Jo držíme obomi rukami pred sebou v šírke ramien, nasleduje krátky a mierny úklon.

 

Tanto, čiže drevený nôž, je považovaný za „pracovný nástroj.“ Preto sa teda nebudeme ukláňať.

 

Všetky tréningové zbrane sú zvyčajne drevené. Napriek tomu ich nepovažujeme za drevo, ale za zbraň a tak s ňou zaobchádzame. Pri zlom zaobchádzaní môže ublížiť. Taktiež pokiaľ ich nebudeme považovať za skutočné zbrane, nikdy sa s nimi nenaučíme zaobchádzať a nikdy nám v našom umení nepomôžu.

 

Uvedené pozdravy bývajú v rôznych školách rôzne. Vybrali sme tie, ktoré sú najčastejšie.

 

Ohľadom pozdravu so zbraňou a bez nej odporúčame otázky na Vášho inštruktora alebo staršieho žiaka. Oni by Vám mali vysvetliť podrobnosti.

 

 

Hygiena

Hygiena je taktiež súčasťou etikety a nášho správania.

 

Kimono (keiko gi, gi) nosíme čisté a upravené. V prípade, že nosíme dlhé vlasy, mali by byť zopnuté, aby nám nevadili v pohybe alebo reakciách.

 

Nechty na rukách i nohách by mali byť ostrihané, telo by malo byť celkovo čisté. V žiadnom prípade nenosíme do dojo šperky – retiazky, náramky, prstene, a podobne.

 

Taktiež je potrebné venovať pozornosť nielen fyzickej ale aj duševnej hygiene. Je potrebné po tréningu – zvlášť namáhavom, oddýchnuť si a zregenerovať.

 

Odporúča sa jesť maximálne hodinu pred tréningom (ľahšiu stravu) a najskôr polhodinu po ňom.

 

 

Dojo

Dojo je miesto, kde môžeme cvičiť. Ako bolo vyššie spomenuté, je to miesto, kde sú nám odovzdávané techniky a skúsenosti naších učiteľov.

 

Je veľmi dôležité, aby bolo dojo vždy čisté a upratané. Rovnako by sme sa mali starať o vstupné miestnosti, šatne a miestnosti patriace ku dojo.

 

V čistom a upratanom priestore sa cvičí lepšie ako keď harmóniu tréningu prerušujú negatívne vplyvy.

 

Podľa miestnych zvykov by sme sa mali vyzuť v šatni alebo vo vstupnej miestnosti. Hneď by sme sa mali prezuť (šlapky), aby sme do telocvične, zvlášť na tatami nepreniesli špinu. Obuv by sa mala upraviť tak, aby tvorila úhľadný rad. Osobe, ktorá príde do tejto miestnosti by si to mala ihneď všimnúť.

 

Po prezlečení do kimona je potrebné prísť na tatami. Zo šatne (opäť podľa miesta cvičenia) prechádzame ku tatami zásadne v prezúvkach. Tieto je potrebné pred tatami uložiť obdobne ako topánky – úhľadne.

 

Postup by mal byť nasledovný: cvičenec prichádza na tatami, vyzuje sa smerom ku kamize (prednej časti dojo) a vstúpi na tatami. Po následnom úklone kamize sa otočí tak, aby nebol chrbtom ku kamize. Následne si otočí prezúvky smerom von od tatami.

 

 

Pred každým tréningom je potrebné vyčistiť tatami – či už pozmývať alebo pozametať. Tí, ktorí prídu ako prví, by sa mali hneď chopiť metiel a pozametať. Nie je potrebné čakať na tatami alebo v šatni na mladších, ktorí to spravia za nás. Je to súčasťou tréningu, nie je to činnosť, ktorá by s tréningom nesúvisela. Už tu sa môžeme potichu sústrediť na nadchádzajúci tréning. Nikdy nečakajme, že to za nás spraví niekto iný. Taktiež je hanbou, keď túto činnosť musí vykonávať Váš učiteľ.

 

Od príchodu do dojo, vrátane času stráveného v šatni je potrebné sa rozprávať polohlasne. Nerušte harmóniu tohto času.

 

Po vstupe na tatami a po uprataní je príležitosť využiť zostávajúci čas krátkou individuálnou rozcvičkou. Rozprávajte sa potichu, aby Vás nebolo počuť na celé dojo. Tesne pred vstupom učiteľa do dojo si sadnite do seizy, vyrovnajte sa v rade a bez zbytočných slov čakajte na jeho príchod.

 

V priebehu tréningu by ste sa vôbec nemali rozprávať, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné. Cvičiť môžeme aj bez slov, je lepšie väčšiu pozornosť venovať tomu, čo sa nám ukazuje.

 

Počas vysvetľovania techniky čo najlepšie vnímajte to, čo je ukazované. Skúste pochopiť zmysel a podstatu toho, čo Vám chce Váš učiteľ povedať. V tomto čase by ste nemali byť otočený chrbtom ku kamize. Pokiaľ ste nositeľom hakamy a sedíte v „tureckom“ sede, je potrebné si hakamou prekryť chodidlá. Taktiež je výrazom neúcty, pokiaľ máte v tomto sede odhalené chodidlá.

 

 

Túto etiketu sa snažíme dodržiavať v našom dojo. Podobnú môžete vidieť vo viacerých dojo, kde cvičíme. Niektoré pravidlá sa môžu v závislosti na jednotlivých zvyklostiach v iných dojo meniť. Najlepšie je ale – opätovne, spýtať sa Vášho učiteľa alebo staršieho žiaka.