Aikido môže byť chápané mnohými spôsobmi. Jeho základy položil O΄Sensei Morihei Ueshiba. Mnoho žiakov, ktorí cvičili pod jeho vedením, v priebehu rôzných fáz vývoja aikido, si v priebehu času založili vlastné školy (tzv. "ryu," teda škola, smerovanie, prúd vývoja).

 

V podstate je to prirodzené. V aikido neexistujú súťaže (aspoň vo väčšine škôl) a tak je priestor na to, aby bolo aikido chápané rôznymi spôsobmi. Každý, kto pozerá na tú istú techniku, hoci prevedenú jedným spôsobom, ju môže chápať úplne inak. Či už z pohľadu prevedenia, uhla pohľadu, precítenia vlastnej techniky (napr. fyzické dispozície, keďže svoje telo naučíme len mnohonásobným tréningom techník, ktoré spravíme my, nie náš učiteľ), ako aj z pohľadu ďalšej interpretácie danej techniky (tvrdšie, mäkšie prevedenie, zameranie sa na využitie sily útočníka, energia ki, atď.). Ak k tomu ešte pridáme rôznu dobu cvičenia, ako i samozrejmý neustály vývoj techník aj u učiteľa, dostávame sa k tomu, že aikido je v podstate u každého cvičenca – aikidoku iné. Dá sa povedať, že existuje jeden cieľ – ale milión ciest k nemu. Napriek tomu, mali by sme si byť vždy vedomí toho, čo robíme, ako i toho, akú účinnosť a vplyv na zdravie majú tieto techniky.

 

Ak by sme napriek tomu chceli aikido rozdeliť, mohlo by nám pomôcť toto delenie:

 

 

"Stará škola"

Pod týmto pojmom chápeme predovšetkým všetky školy, ktoré sa vyvinuli pred druhou svetovou vojnou.

 

Aiki-Budo

Takto bolo pomenované skoré učenie O΄Senseia Moriheia Ueshibu. Bolo veľmi blízke štýlom Jutsu, Dayto-ryu, Aiki-jutsu. Podľa dostupných zdrojov, práve toto bol jeden zo štýlov, ktorý sa začal učiť ako prvý v zámorí (napr. Kenshiro Abbe sensei vo Veľkej Británii v 50. rokoch 20. storočia).

 

Yosenkai

Táto forma aikido bola vyvinutá z aikido Minoru Mochizuki-m. Bol "skorý" študent O΄senseia, a taktiež študent Judo v Kodokan u Jigoro Kano-a. Tento štýl zahŕňa časti z aikido, karate, judo a iných umení.

 

Yoshinkan

Tento štýl založil Gozo Shioda, O΄Senseiov žiak z polovice 30. rokov 20. storočia. Ide o tvrdší štýl aikido, zameraný na účinnosť a fyzickú náročnosť u praktikanta (robustnosť). Tento štýl bol použitý pri výučbe japonskej polície. Organizácia združujúca tento štýl sa volá Yoshinkai.

 

 

 

"Moderné školy"

Týmto pojmom označujeme školy, ktoré sa vyvinuli po druhej svetovej vojne, až do súčasnosti. Všeobecne by sme sem mohli zaradiť: Tradičné školy, Ki školy a Športové štýly aikido.

 

 

Tradičné školy

 

Aikikai

Tento názov je používaný pre aikido v súčasnosti reprezentované Moriteru Ueshibom, vnukom zakladateľa. Dá sa povedať, že najviac cvičencov aikido pochádza práve z tohto hlavného "prúdu" aikido, hoci v rôznych chápaniach jednotlivých škôl aikido.

 

Nedá nám ale nespomenúť, že tak ako sa menilo aikido samotné u jednotlivých učiteľov, aj u tohto hlavného prúdu sa mení vnímanie účelu, spôsobu prevedenia a cieľa aikido. Preto nemôžeme chápať toto aikido rovnako, ako bolo chápané napr. pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi. V tomto štýle môžeme nájsť rôzne zamerania: na efektívne techniky, na pohyb, a podobne. Žiaľ, v súčasnosti sa z viacerých týchto škôl vytratil dôraz na reálnosť technik a na ich efektívne prevedenie.

 

Iwama ryu

Tento štýl bol vyvinutý sensei-om Morihiro Saito-m, ktorý cvičil s O΄Sensei-om po dlhé roky. Jeho hlavná základňa je v meste Iwama, v Japonsku. V súčasnosti by sme ho mohli chápať ako časť Aikikai. Technicky je štýl charakteristický dlhšími technikami a väčším dôrazom na cvičenie zbraní, ako u Aikikai.

 

 

 

Ki školy

Tieto školy dávajú dôraz na prácu s Ki. Jej hlavným zakladateľom bol Koichi Tohei, ktorý v roku 1974 odišiel ako šéfinštruktor z Aikikai a založil Ki no Kenkyukai. Toto bolo základom vzniku viacerých Ki škôl.

 

Shin-shin Toitsu Aikido

Tento štýl bol založený Koichi Tohei-om, ktorý dával dôraz na zjednotenie mysle a tela. Škola sa vyznačuje dôrazom na rozvoj a prácu s Ki – vnútornou energiou cvičenca. Techniky sú charakterizované jemnosťou, ktoré zahrňujú "jemné" skákanie v technikách a prakticky vynechanie tvrdosti v pohybe. Väčšina škôl nie je zameraná na praktické využitie techník, ale predovšetkým na rozvíjanie energie Ki. V poslednej dobe sa tu vyskytla iniciatíva za to, aby sa tento štýl stal športovým štýlom so súťažami.

 

 

Športové štýly

Sú v aikido výnimočné. Ich základ dal Kenji Tomiki, ktorý dal podnet na to, aby sa aikido začalo cvičiť súťažne – v technikách a katách. V súčasnosti v tomto hlavnom prúde existuje viacero názorov, ktoré opúšťajú filozofiu súťaženia.

 

Tomiki-ryu

Alebo aj Tomiki-ho športové aikido. Kenji Tomiki bol skorý žiak O΄Senseia, a taktiež žiak zakladateľa Judo, Jigoro Kana. Tomiki veril, že sa skombinovaním aikido a judo vznikne štýl, ktorý by bol ľahšie chápaný a akceptovaný. Konkrétne zameranie tejto školy je na súťaže a na prevedenie kata.

 

 

Ako sme písali v úvode, aikido možno chápať rôznymi spôsobmi. My sa snažíme cvičiť aikido, ktoré je dôsledne zamerané na efektívnu obranu voči útoku. Nadväzujeme na učenie dlhoročného žiaka O΄Senseia, Nobuyoshiho Tamuru, ktorý nosil 8. dan už od roku 1975. Aikido dokázal efektívne praktizovať až do konca svojho života (2010). Každou svojou technikou bol dôkazom toho, že aikido je efektívnym aj pri oveľa silnejších útokoch, vo veku, keď už postrádame silu. V súčasnosti je pre nás predstaviteľom tejto dlhoročnej cesty sensei Nebi Vural, špecialista na výcvik "bojovejšieho," resp. "reálnejšieho" aikido.