Aikido a ja

Aikido a ja. O článok sme poprosili nášho priateľa pána Jána Krála, aikidoku, nositeľa 2. danu, na tému vzťahu a názoru k aikido.

 

 

 

Aikido v mojom prípade

 

 

Je to už viac ako 20 rokov, čo som sa, popri cvičení iných bojových umení, obtrel o aikido. Dovoľte mi preto malé zamyslenie sa v niekoľkých bodoch.

 

 

Zdravie : aikido zaťažuje celé telo, pohyby v ňom sú telu prirodzené. Na rozdiel od iných aktivít, kde musíte jednostrannú záťaž jedných svalových skupín kompenzovať trénovaním iných. Aikido naozaj cvičia ľudia až do vysokého veku. Sám mám často tú česť cvičiť s ľuďmi okolo sedemdesiatky. Mne ťahá na 50 a som na tom lepšie , ako moji vrstovníci, o mladej počítačovej generácii radšej ani nehovorím...

 

 

Medziľudské vzťahy: pre mňa ako prirodzene plachého a introvertného človeka je aikido spôsob ako vyliezť zo svojej ulity. Keďže vediem klub, musím zvládať komunikáciu s deťmi, rodičmi, dospelými, manažérske a ekonomické činnosti. Proste veci, ku ktorým by som v občianskom živote asi nedostal. Samozrejme za roky cvičenia som poznal veľa ľudí, žiakov aj učiteľov a musel som nejakým spôsobom fungovať aj s tými, ktorí mi ľudsky nesedeli.

 

 

Sloboda: O´sensei prízvukoval, že človek má ísť svojou cestou. Mal som aj stále mám viacero učiteľov z odlišných škôl. Popri tom cvičím aj iné veci a to celé mi vytvára mozaiku, zloženú na môj obraz. Mám čo porovnávať, vylepšovať. Takto tiež vediem svojich žiakov, ku slobode, porovnávaniu a nie slepému napodobovaniu.

 

 

Hravosť: máme v klube deti od 5 do 51 rokov. Všetci sme niečie deti, preto aj život aj cvičenie má byť hra. Aikido ma naučilo tešiť sa zo života, blázniť sa s malými deťmi, vymýšľať skladbu tréningov tak, aby ani jeden nebol rovnaký, alebo ani v živote nie je nič rovnaké. Mrzúti a rôzni skostnatení tradicionalisti ma odpudzujú.

 

 

Nesúťaživosť: to je myslím, základné čaro bojového umenia zvaného aikido. Všetci sme si rovní, každý majster je tiež len žiak a zároveň žiak  môže majstra niečo naučiť. Aikido dojo je miesto vzdelávania, nie konfrontácie, zdieľania, nie vyvyšovania. Tento princíp je ťažké pochopiť teoreticky, treba to tak, ako celé aikido, precítiť pri cvičení.  

 

 

Gram praxe je lepší ako tona vedomostí.

 

 

 

S úctou

Jano Král aikido L. Mikuláš